Vybrať meno pre dieťa je krásna, no v zmiešaných pároch často aj poriadne citlivá téma. Odlišné materinské jazyky prinášajú rozdielne predstavy o tom, ako by malo meno znieť, čo by malo znamenať a či ho dokáže vysloviť najbližšia rodina z oboch strán. Zrazu sa z romantickej predstavy o „dokonalom mene“ stáva rozhodovanie, do ktorého vstupuje tradícia, kultúrne zvyky aj praktickosť.
Napriek tomu môže byť výber mena v dvojjazyčnom partnerstve obohacujúcim procesom. Pri správnom prístupe sa dá nájsť meno, ktoré bude v súlade s pôvodom oboch rodičov, zapadne do krajiny, kde bude dieťa vyrastať, a poslúži mu ako prirodzený most medzi dvoma svetmi. Nasledujúci článok prináša postupy, odporúčania a užitočné pohľady, ktoré rozhodovanie výrazne uľahčia.
Odlišné materinské jazyka, odlišná predstava o mene pre dieťa
Keď majú rodičia rôzne materinské jazyky, výber mena pre dieťa sa často komplikuje už pri prvých návrhoch. Niekedy sa jeden z partnerov prikláňa k tradičným menám svojej kultúry, zatiaľ čo druhý uprednostňuje mená zvukovo či významovo spojené s jeho pôvodom. K tomu sa pridáva rozdielna výslovnosť, odlišné písanie a obava, či sa meno v oboch jazykoch bude dať vysloviť prirodzene.
Rozdielne jazykové prostredie môže spôsobiť aj to, že meno, ktoré znie jednému rodičovi bežne a príjemne, pôsobí na druhého exoticky, ťažko vysloviteľne alebo asociuje niečo, čo si ten druhý vôbec neuvedomuje. Práve preto sa pri zmiešaných pároch oplatí hľadať mená, ktoré sú zrozumiteľné v oboch kultúrach, dobre sa vyslovujú a zároveň nesú význam, s ktorým sa stotožnia obaja rodičia.
Tipy, ako pri výbere mena a neurobiť krok vedľa?
Keď partneri pochádzajú z rôznych krajín alebo hovoria iným jazykom, výber mena zrazu nie je len zábavné hľadanie „toho pravého“. Do hry vstupuje výslovnosť, význam v rôznych jazykoch, rodinné tradície aj to, či meno vôbec ľahko vyslovia obaja rodičia. Preto sa oplatí držať niekoľkých zásad, ktoré uľahčia rozhodovanie a pomôžu nájsť meno, ktoré bude fungovať v oboch kultúrach.
Zohľadnite to, kde bude dieťa vyrastať
Ak partneri hovoria odlišnými jazykmi, jedným z najdôležitejších kritérií je prostredie, v ktorom bude dieťa reálne žiť. Meno by malo byť pre okolie prirodzené, ľahko vysloviteľné a nemalo by vyvolávať nežiadané skratky či posmešky. Platí to najmä v prípade, ak sa rodina usadí v krajine s odlišnou fonetikou, kde niektoré mená môžu znieť cudzorodo alebo byť komplikované na zápis.
Ak plánujete v budúcnosti presuny alebo chcete, aby dieťa fungovalo v dvoch kultúrach, oplatí sa vybrať meno, ktoré nebude prekážať ani v jednom prostredí. V praxi to znamená používať mená, ktoré sa síce môžu odlišne písať, no ich výslovnosť je približne rovnaká, alebo také, ktoré sú v oboch kultúrach bežné či neutrálne.
Nájdite meno, ktoré funguje v oboch jazykoch
Najjednoduchším riešením je vybrať meno, ktoré v oboch jazykoch existuje – či už v identickej forme, alebo s drobnou zmenou. Takéto mená zabezpečia dieťaťu prirodzené fungovanie v oboch kultúrnych svetoch a zároveň rešpektujú identitu oboch rodičov. Ide napríklad o mená, ako je Sofia a Sophia či Michal a Michael.
Ak však jedno meno neexistuje v oboch jazykoch, oplatí sa hľadať aspoň podobnú zvukovú podobu alebo tvar, ktorý sa dá bez problémov vysloviť v oboch materinských jazykoch.
Pozrite sa na význam mena v oboch kultúrach
Pri zmiešaných pároch je dôležité overiť si nielen to, či meno pekne znie, ale aj to, čo v jednotlivých jazykoch znamená. Niektoré mená môžu mať v inej krajine úplne odlišnú symboliku alebo neželaný význam, ktorý by dieťa sprevádzal celý život. Rodičov často prekvapí, že bežné slovenské meno môže mať v partnerovej kultúre negatívnu asociáciu alebo dokonca zábavný význam, ktorý by tu nikomu nenapadol.
Rovnaké platí aj opačne – meno, ktoré je v cudzej kultúre tradičné alebo uctievané, môže na Slovensku znieť zvláštne či príliš exoticky. Preto sa oplatí prejsť si etymológiu, históriu aj bežné používanie daného mena v oboch krajinách. Tak získate istotu, že meno bude pre dieťa príjemným spojením dvoch svetov a nebude pre neho záťažou v žiadnom z prostredí, v ktorých bude vyrastať.
Depositphotos
Nezabudnite na súlad mena s priezviskom
Pri zmiešaných pároch sa často stáva, že meno krásne znie v jednom jazyku, no v kombinácii s druhým priezviskom pôsobí neprirodzene alebo sa ťažko vyslovuje. Preto je dobré skúšať celé meno nahlas, v rôznych skomoleninách aj osloveniach, aby ste cítili, či spolu jednoducho „ladí“. Niekedy stačí mierna úprava či iná verzia rovnakého mena a výsledok je prirodzenejší.
Netreba zabúdať ani na dĺžku mena a priezviska – príliš komplikovaná kombinácia môže byť pre dieťa náročná v škole aj v dospelosti. Kratšie meno sa dobre dopĺňa s dlhým priezviskom a opačne. Dôležitá je aj ľahká výslovnosť v krajine, kde bude dieťa vyrastať alebo ktorú bude často navštevovať.
Dve pôvodom odlišné mená ako kompromis
Ak sa partneri nevedia zhodnúť na jednom mene, vhodným riešením môže byť dvojité meno alebo výber mena a domácej prezývky, ktoré vyhovujú obom kultúram. Dieťa môže mať oficiálne meno po jednej strane rodiny a zároveň používať iné domácke meno, ktoré je prirodzené pre jazyk druhého rodiča.
Takýto kompromis zároveň rešpektuje obidve kultúry a dieťaťu dáva pocit, že patrí k obom svetom. Je to elegantná cesta, ako sa vyhnúť sporom a zároveň vybrať meno, ktoré bude mať pre rodinu hlbší význam.
Medzinárodné meno ako istota
Veľa zmiešaných párov sa nakoniec prikloní k menu, ktoré znie prirodzene v rôznych jazykoch a nestráca svoj tvar ani výslovnosť. Tento typ mien uľahčí život nielen dieťaťu, ale aj širšej rodine – každý ho vysloví správne a v škole či neskôr v práci nebude musieť dieťa svoje meno vysvetľovať. Medzinárodne fungujú napríklad mená Emma, Max, Alex, Mia, Hugo, Leo, Sofia, ktoré sa v rôznych jazykoch používajú rovnako alebo veľmi podobne.
Ich veľkou výhodou je, že pôsobia prirodzene pri väčšine priezvisk a štylisticky dobre ladia s krátkymi aj dlhšími formami. Rodičov odbremenia od dlhého hľadania kompromisov – medzinárodné mená jednoducho „fungujú“, nech už bude dieťa vyrastať kdekoľvek a v kontakte s akýmkoľvek jazykom.
Keď sa rodičia nevedia zhodnúť: Ako postupovať?
Ak sa partneri nevedia dopracovať k spoločnému menu pre dieťa, je dôležité prestať riešiť konkrétne návrhy a najskôr si ujasniť kritériá. Pomáha, keď si každý z rodičov spíše zoznam mien, ktoré sa mu páčia – a následne si spoločne prejdú dôvody, prečo áno alebo nie. Často sa ukáže, že problém nie je v samotnom mene, ale v rozdielnych očakávaniach: jeden hľadá tradičné meno, druhý medzinárodné; jeden chce krátke meno, druhý dlhšie. Keď páry pochopia, čo je pre toho druhého dôležité, rozhodovanie je zrazu oveľa ľahšie.
Ak sa argumenty začnú točiť v kruhu, pomôže neutrálny kompromisný postup – napríklad výber mena z tretej kultúry, ktoré je vysloviteľné pre oboch, alebo dohoda, že jedno meno vyberie jeden rodič a druhé meno (napr. prostredné) ten druhý. Dobrou stratégiou je aj „skúšobné obdobie“, počas ktorého pár používa meno nahlas v bežných situáciách. Mnoho rodičov až vtedy zistí, ktoré meno im prirodzene sadne.
Ako vysvetliť rodine výber „netradičného“ alebo zahraničného mena?
Rodiny majú často silné predstavy o tom, ako by sa malo dieťa volať, najmä ak pochádzajú z kultúr so silnými tradíciami. Rodičia by však nemali mať pocit, že sa musia ospravedlňovať. Pomáha, keď svoje rozhodnutie vysvetlia pokojne a vecne – napríklad tým, že meno je vysloviteľné v oboch jazykoch, má pekný význam alebo podčiarkuje identitu dieťaťa, ktoré bude vyrastať v dvojjazyčnom prostredí. Rodina obvykle skôr prijme meno, za ktorým vidí jasnú a logickú úvahu.
Dôležité je tiež zdôrazniť, že meno je prejav rešpektu k obom kultúram, nie odmietnutie tej „domácej“. Pokojne sa dá spomenúť aj to, že dieťa bude potrebovať meno, ktoré mu uľahčí život v krajine, kde bude vyrastať alebo študovať. Ak aj napriek tomu niekto nesúhlasí, je dobré vytýčiť hranice: ide o rozhodnutie rodičov a rodina si na meno zvykne rýchlejšie, ako si myslí.
Rodinné tradície a rešpekt k pôvodu mena
Výber mena pre dieťa v dvojjazyčnom partnerstve môže vyzerať ako náročná úloha, no v skutočnosti je to krásna príležitosť prepojiť dve kultúry do jedného spoločného príbehu. Ak rodičia zohľadnia jazykové rozdiely, význam v oboch krajinách, súlad s priezviskom aj každodenné praktické používanie, môžu nájsť meno, s ktorým sa dieťa bude cítiť prirodzene doma kdekoľvek.
Najdôležitejšie pritom zostáva, aby sa s menom stotožnili práve rodičia – tí najlepšie cítia, čo ich dieťaťu pristane, a vytvárajú mu tým pevný základ identity, ktorý bude niesť celý život.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
